Predstavme si 13-ročnú Katku, ktorá chodí do ôsmeho ročníka základnej školy. Jedného dňa príde domov s tým, že sa pohádala so svojou najlepšou kamarátkou.
Jej hlavou bežia rôzne myšlienky:
„Možno som to pokazila.”
„Možno keby som povedala niečo iné, nestalo by sa to.”
„Možno som škaredá a nikto so mnou nechce byť.”
Pre dospelých, najmä pre rodičov, môže byť prirodzené takúto situáciu zľahčiť. Dobre vieme, že hádky medzi deťmi sa počas puberty stávajú bežne. A takisto vieme, že o pár rokov si na to ani len nespomenie.
Pre Katku je však táto situácia dôležitá. Je v období puberty, keď deti hľadajú svoju identitu a potrebujú byť súčasťou kolektívu. Hrozba, že z neho bude vylúčená, je pre ňu frustrujúca.
Aké má teda možnosti?
Ak má Katka s rodičmi bezpečný a dôverný vzťah, je veľká šanca, že sa obráti práve na nich. Poznajú ju, dokážu jej situáciu zasadiť do širšieho kontextu a nebudú ju za jej pocity zosmiešňovať.
Niekedy však rodičia nemajú čas, nie sú doma, alebo situáciu nevedomky zľahčia. Nie preto, že by boli zlí rodičia. Sú unavení, riešia prácu, domácnosť a vlastné problémy. Katka však môže z ich reakcií pochopiť, že s podobnými problémami ich radšej nemá zaťažovať.
Treťou možnosťou je AI chatbot.
Katka má však ešte tretiu možnosť. Vo svojom telefóne má niekoho — alebo presnejšie niečo — čo je dostupné vždy, odpovie okamžite a pôsobí, akoby ju pozorne počúvalo.
Či už je to ChatGPT alebo napr. vizuálne atraktívnejší Character.AI, títo AI spoločníci sa čoraz častejšie stávajú našimi konverzačnými partnermi.
Podľa výskumu Common Sense Media z roku 2025 približne tretina tínedžerov používa AI spoločníkov na sociálnu interakciu a vzťahy. To znamená, že sa s nimi nerozprávajú iba kvôli informáciám, ale aj o osobných problémoch, emóciách, vzťahoch či samote.
A nejde iba o deti. Aj dospelí sa chatbotom zdôverujú so vzťahmi, osobnými dilemami či intímnymi témami. Niektorí si k nim dokonca vytvoria také silné puto, že sa do nich jednoducho zamilujú.
“Veď je to predsa len stroj, nie je to skutočný človek” – áno, presne toto som si povedal aj ja, keď som nechápajúco krútil hlavou nad tým, ako sa niekto dokáže zamilovať do chatbota.
Aj dospelý človek sa však môže emocionálne pripútať k systému, o ktorom rozumovo vie, že nie je živý. Pri deťoch a dospievajúcich je však situácia ešte o čosi citlivejšia. Už dokážu rozumieť tomu, že chatbot nie je skutočný človek. Ich identita, schopnosť pracovať s emóciami aj predstavy o vzťahoch sa však ešte stále formujú. Preto môže byť okamžité prijatie mimoriadne príťažlivé.
Keď chatbot začína nahrádzať ľudský kontakt.
Chatbot nepotrebuje spať ani nemá zlý deň. Katka nemusí premýšľať, či ho svojím problémom obťažuje. Je dostupný neustále a odpovedá jazykom, ktorý pôsobí chápavo a podporujúco, aj keď ide „iba“ o hádku s najlepšou kamarátkou.
Katka dostane okamžitú reakciu, ktorá pomenuje jej pocity, upokojí ju a vytvorí dojem, že jej niekto rozumie. Úľava je skutočná, aj keď ten, kto ju poskytol, skutočným človekom nie je.
Chatbot pritom nemusí byť nepriateľom — niekedy môže dieťaťu pomôcť upokojiť sa alebo pomenovať, čo práve cíti. Ak sa však tento vzorec zopakuje päťdesiatkrát alebo stokrát, kto sa stane prvou voľbou v náročných situáciách alebo emocionálnej kríze dieťaťa?
Čo s tým môžeme robiť?
Riešením teda nemusí byť hneď zákaz alebo kontrola telefónu. Dôležitejšie je, aby dieťa vedelo, že za rodičom môže prísť aj s vecou, ktorá mu možno pripadá malá alebo zbytočne dramatická.
Rodič pritom nemusí mať vždy múdru radu ani problém hneď vyriešiť. Niekedy úplne stačí povedať:
„Som tu pre teba. Chceš mi o tom povedať viac?“
Práve takto sa buduje dôvera. Nie veľkými poučkami ani dokonalými odpoveďami, ale takými krátkymi situáciami, v ktorých dieťa zistí: „môžem sem prísť a nebudem na smiech“.
A úprimne, toto neplatí iba pre deti. Aj my dospelí sa niekedy radšej zdôveríme niekomu, kto nás nebude prerušovať, hodnotiť alebo nám hneď vysvetľovať, čo robíme zle. Práve preto sú chatboty také príťažlivé.
Pravda je taká, že skutočné vzťahy sú komplikovanejšie. Druhý človek niekedy nerozumie, nemá čas alebo povie niečo, čo nechceme počuť. Práve v takýchto chvíľach sa však učíme vysvetľovať svoje pocity, znášať nedorozumenie, riešiť konflikty a znovu si budovať dôveru.
A práve toto nám môže dať iba skutočný vzťah.